Ionex alebo menič iónov je vysokomolekulárna látka s dostatočnom pórovitosťou, ktorej základný skelet na povrchu nesie elektrický náboj. V praxi používané meniče iónov sú väčšinou syntetické vysokomolekulárne organické látky, najčastejšie na báze styrénu, polyakrylátu, fenolformaldehydových živíc a podobne. Rozlišujeme dva základné ionexové typy, katex a anex.

Katex je menič katiónov. Funkčná skupina katexu má záporný náboj, protión má kladný náboj. Protión je najčastejšie fo forme H+ ionex s vodíkovým cyklom H, alebo Na+, katex so sodíkovým cyklom Na+. Cieľom katexu je odstránenie katiónov z vodného roztoku.

Anex je menič anionov. Funkčnej skupiny anexu je kladný náboj, a jeho proti ión má záporný náboj. Najčastejsie proti iónmi sú OH hydroxilové skupiny, anex s OH cyklom. Cieľom anex je odstránenie anionov z vodného roztoku.

Ionovýmena je reverzibilný chemický proces, pri ktorom sa nežiaduce nabité častice z kontaminovanej vody vymieňajú za relevantné nabité častice z aktivovaného ionomeniča (ionexu). Proces ionovýmeny pozostáva najmä z výmeny iónov z roztoku (upravovanej vody) za ľahko vymeniteľné ióny adsorbované v difúznej a vonkajšej vrstve pevných častíc (materiál ionomeniča) a pripútané najmä elektrostatickými silami. Dôležitým parametrom ionexov je ich ionovýmenná kapacita.

Ionovýmenná kapacita je definovaná ako množstvo nabitých aktívnych miest na povrchu ionexu, ktoré sú schopné podieľať sa na procese ionovýmeny, stanovené na jednotku objemu. Výmenná kapacita (životnosť) iontomeniča závisí od viacerích činiteľov, ako sú koncentrácia rozpustených látok vo vode, od chemického zloženia vody, od tvrdosti upravovanej vody, od teploty okolia a vody, od spotreby, množstva vody, ktorá pretečie cez ionexovú kolónu.